by Sim

peru, bolivia, chile 1/3


20.12. Letná Lima a môj decembrový sen

Po 28-hodinovej ceste sme v Lime! V 23 stupňoch! Ideme prejsť mesto, aspoň čo je v našich silách. Prvé kroky vedú do hipsterskej kaviarne (áno, aj tu ich majú), do centra a do bohatej štvrti Mira Flores  s gýčovými výhľadmi na mesto a oceán. Všade majú vianočné výzdoby, stromčeky, sobov a snehuliakov a vôbec mi to sem k tým palmám teda nepasuje. Slaný vietor vo vlasoch a pohľad na surfistov  hrajúcich sa s vlnami, môj decembrový sen.

PS: Ak chcete priority boarding a servis na letisku, odporúčam vytknúť si členok. Ešteže to ségra tak dobre vymyslela, všade sme boli prví.

PSS: Verejná doprava funguje asi tak, že z mikrobusu ujo na ľudí vykrikuje, ktorým smerom momentálne ide a vy si naskočíte kľudne uprostred križovatky alebo skrátka hocikedy, keď sa vám to hodí.

21.12 Cuzco: koka čaj na přivítanou

Hneď ráno odlietame do Cuzca, najdlhšie obývaného mesta v Južnej Amerike, ktoré vybudovali Inkovia. Mesto je položené v nadmorskej výške 3300 m.n.m., čo začínam pociťovať hneď po vystúpení z lietadla. Oči by som si najradšej vypláchla v studenej vode a dychčím akoby som práve odbehla maratón. Našťastie nás na ubytovaní víta teta s čajom z koky, problém z nadmorskej výšky zažehnaný. Mestečko je útulné, na každom rohu suveníry a tetky v krojoch, ktoré automaticky nastavujú ruku pri pokuse odfotiť ich. Upozornenie: fotenie ľudí môže vašu dovolenku celkom predražiť.

PS: Čerstvý džús ti na ulici nalejú namiesto pohára do plastového sáčku , z ktorého sa pije slamkou.

PSS: Ich tradičné jedlo je morské prasa na rôzne spôsoby. A potom tu nájdete plyšáka morského prasiatka s kuchárskou čapicou na hlave.

22.12. Pisac: geniálne stavby Inkov

Dnes máme booknutú túru na ruiny po Inkoch, ktorí boli geniálni astronómovia, matematici a stavitelia. A neskutoční makači. Mnohé ich stavby a terasy sú totiž doteraz záhadou pre architektov z celého sveta. Inkovia ťahali obrovské kamene kilometre do kopcov, kde ich  opracovávali (1 kameň trval 50 Inkom opracovať 1 rok) a potom ich dokonale uložili na seba ako puzzle. Stavby nie sú skoro vôbec rekonštruované a oproti novším stavbám prežili množstvo zemetrasení. Nechápačka. Večer nasadáme na vlak do Aquas Calientes, odkiaľ ráno vyrážame na Machu Picchu.

PS: Ak by ste v Peru čakali smrad a neporiadok, tak práve naopak. Je tu čisto, dovolím si tvrdiť, že čistejšie ako v niektorých slovenských mestách. Predmestia sú síce trošku iná kapitola, ale o tom potom.

PSS: V Peru majú 7 000 druhov quinoi. Som v nebi.

23.12. Machu Picchu: neverte nikomu

Ak prežijete jazdu autobusom na Machu, verte mi, prežijete už všetko. Šoféri v serpentínach strúhajú zákruty jedna radosť, a aj keď chýba k útesu asi len 20 cm, dvom autobusom nerobí problém vyhýbať sa v zákrute. Ako prvé ideme zdolať Waynapicchu, horu, z ktorej je nádherný výhľad na Machu Picchu. Sestra to dala aj s barlami a vytknutým kotníkom, moja hrdinka! Na Machu máme sprievodcu, ktorý ale stojí celkom za prd a zabudol nám oznámiť, že cestičky na Machu sú len jednosmerné a už sa do nich nedá vrátiť. Nakoľko nám ale nestačilo a nevideli sme všetko, rozhodli sme sa ukecať strážnikov. Snáď by Európanov s barlami nenechali prejsť len raz  (vytknutý kotník prináša len samé výhody)! Uprostred obrovských hôr, za ktorými sa držali rozhnevané oblaky sme sedeli s výhľadom lepším ako z knižiek a absorbovali tú mysterióznu atmosféru, ktorú nezažijete nikde inde na svete.

PS: Ak chcete vidieť Machu Picchu zblízka, stihnite to do 20 rokov. Mesto sa totiž bude zatvárať  a na túto megastavbu budete môcť pozerať len z diaľky. Príčinou je množstvo turistov, kvôli ktorým sa na niektorých miestach stavby začínajú rúcať, nakoľko zem nebola v minulosti zvyknutá na taký veľký tlak.

PSS: Dávajte si pozor na veci a nikomu neverte! Večer sme mali v termálnych prameňoch v Aquas Calientes nemilú vianočnú príhodku. Zo skriniek, ktoré mali na starosť dvaja zamestnanci nám zmizli turistické bundy. Po dlhej hádke sa „záhadne“ našli v inej skrinke, kde ich títo dvaja „strážcovia“ skryli a dúfali, že nás presvedčia o tom, že sme si ich pravdepodobne niekde zabudli.

24.12. Maras, Moray, Cuzco:  Vianoce bez Popelky

S tým, že na Vianoce prvý krát nebudem pozerať Popolušku a nacpávať sa pupákmi som počítala. Ale že budem sedieť v zaseknutom vlaku uprostred prdele bez klimatizácie mi príde ako najtrapnejšie „bad luck klišé“, čo sa mohlo stať. Nakoniec sme sa našťastie pohli a stihli prejsť ďalšie terasy Inkov Maray a soľné jazierka Moras. Večer sme sa vrátili do Cuzca, kde nás po ceste na vianočnú večeru vtiahlo do seba preplnené námestie. V takomto čase by sme si na Slovensku rozdávali darčeky, ale tu sú všetci v uliciach, kupujú si fast food a predávajú na trhoch (okrem iného aj oblečenie pre novonarodeného Ježiška). Stihli sme aj koniec omše v kostole, zážitok sám o sebe. Ľudia držia nad hlavami košíky s bábikou Ježiška a čakajú na jeho posvätenie, to všetko do veselej tanečnej hudby, ktorú by ste v kostole u nás určite nečakali. O pol noci nás zobúdza ohňostroj vo veľkom štýle a nenechá spať celú hodinu. Ale aj tak by som asi nespala, takže v poho, boli sme totiž ubytovaní v “mrazničke”.

PS: S teplou sprchou príliš nerátajte. Budete radi, keď budete mať aspoň aký-taký prúd studenej vody.

25.12. Arequipa

Ráno sme doletili do Arequipy, druhého najväčšieho mesta Peru po Lime. Ak u Peruáncov existuje jeden deň, v ktorý nepracujú, tak je to dnes. Nič nám neostáva, len chodiť po prázdnych uličkách. Z ničoho nič sa ale spoza rohu námestia objavia skupiny ľudí v tradičných kostýmoch, ktorí so spevom a tancom privítavajú Ježiška na svete. Takú show sme teda nečakali. Poobede našťastie máme plán. Stretávame sa s mojím spolubývajúcim z intráku, ktorí je čistou náhodou z Arequipy a čistou náhodou tu dnes je! Nie je nad to spoznávať mesto s domácimi.

PS: Všetci taxikári jazdia s otvoreným oknom vodiča, ale že naozaj všetci. Prievan ľavého ramena zaručený, najmä ak ste ten, čo sedí ostatným vzadu na kolenách, čo som vždy ja.

26, 27.12. Colca Canyon: rozplakal ma vták?

Do Colca Canyonu sme sa vybrali najmä za dvomi vecami – krásnymi vyhliadkami na údolie Colca rieky a kondormi. Najkrajšia bola ich kombinácia. Po chvíľke napätia sa na vyhliadkovom bode objavili. Tie ušľachtilé tvory sa elegantne začali vznášať priamo nad našimi hlavami. Všeobecne nechovám žiadne nadšenie pre hocičo, čo má zobák, ale pozorovať hru kondorov s vetrom s takou krásnou scenériou mi tlačilo slzy do očí. Neviem ako sa to stalo, ale rozplakal ma vták???

PS: Ak by ste si zmysleli, že si chcete trošku poutekať v nadmorskej výške 4921 m.n.m, asi to nebude najlepší nápad. Vybuchne vám hlava, v najlepšom prípade.

Wau, ak si sa dočítal až na koniec, si dobrý/á! Ešte to ale nie je zďaleka všetko, ďalšia časť zase o týždeň, takže stay tuned 🙂

Please wait...

Subscribe to our newsletter

Want to be notified when our article is published? Enter your email address and name below to be the first to know.