by Sim

Vietnam 1/2


 

Deň 1,2 

V Kambodži nás víta okrem facky od vlhkosti krásne letisko, vtieraví Kambodžani a hlavne neodbytný taxikár. Pred vstupom do hotelu sa máme vyzúvať. Rýchlo sa dávame dokopy a ideme pozrieť mesto Siem Reap. Vysvietené turistické uličky plné domácich dobrôt od čerstvých džúsov z ovocia, o ktorom som v živote nepočula po chrobáky, žížaly a iné mňamky, túlavé psy a ľudia spiaci na hlavnej ulici za ružovou sieťkou meter od cesty. Začína to zaujímavo, no na prvý deň stačilo 😀

PS: Konečne zapadám výškou medzi ostatných!

Deň 3

5:30 vyrážame do Angkoru (ôsmy div sveta- obrovské zoskupenie chrámov, ktoré bolo postavené pre bohov pred 1000 rokmi) aby sme stihli východ slnka. Teda skôr, chceli by sme vyrážať. Neodbytný taxikár z predošlého dňa, ktorý nás tak silno presviedčal, aby sme ho zabookovali i ďalší deň totiž nechodí. Asi našiel lepší kšeft. S odvozom ale problém nie je, tuktuky sú v plnom nasadení, takže jedeme! Východ slnka sa síce nekoná, lebo je zamračené, no ten pohľad stojí aj tak za to, tie stavby sú prenádherné! Každá svojím spôsobom iná, no všetky sú majestátne, každý centimeter detailne vyzdobený,  jednoducho dokonalosť.  Zmorení sa vraciame späť do mesta, dáme noodle za dolár od tetky z ulice, ktorá všetko hádže na panvicu rukami, mám aj tú česť prvý krát stretnúť švába- prešiel mi po nohe a odchádzame do Vietnamu.

PS: Z toho vlhkotepla absolútne nevládzeme, no domáci si v pohode idú košela s dlhým rukávom, bunda, šál, rukavice- ženy sa totiž skrývajú pred slnkom, lebo mužom sa vraj páči belšia pokožka.
PS: U mnohých chlapov pozorujeme dlhé nechty, asi grckám.
PS: Obzriete sa za nejakým produktom, ktorý vám domáci núkajú= boj o vyviaznutie bez zdravotných následkov a ľahšej peňaženky.
PS: Všetko je lacné, fejkové a smradlavé.

Deň 4

Po  ceste v ležiacom autobuse s wifi (wtf, ja som čakala, že wifi snáď celý mesiac neuvidím), pred ktorého vstupom sa zase musíte vyzuť a po „kontrole“ na Vietnamských hraniciach (museli sme vystúpiť z autobusu prejsť cez scanner, na ktorý sa sladko spiaci ujo vôbec nepozrel, tak ako aj ujo čo mal pozerať viza) prichádzame do Ho Chi Minhu. Ak máte chuť skoncovať so životom alebo minimálne túžite po zlomenej nohe, toto je miesto pre vás. Prejsť cez cestu chce poriadnu dávku odvahy, nie to nebodaj aj šoférovať. Funguje to tu asi v štýle: kto skôr zatrúbi, ten ide, je jedno či na červenú, do protismeru alebo krížom cez 74647875 ostatných motoriek, najlepšie všetko naraz. Toto 8 miliónové mesto asi nikdy nespí, je prepchané, hlučné, pregýčované a zároveň ohromujúce. Všetko sa deje na ulici, všetci všetko predávajú, keby aspoň na chodníku, ale pokojne aj na tej najfrekventovanejšej ceste, kto to všetko kupuje neviem. Zážitok je iba sadnúť si von na kávu a sledovať ten chaos. Inak, Yeezys tu majú v mega zľave, 30 USD, asi nakúpim a budem doma predávať, chce niekto? 😀 Nájdete tu všetko od Chanel po Celine, na tieto fejky majú aj výraz „same same, but different.“

PS: Odpozorovali sme, čo všetko Vietnamec dokáže odviesť na motorke: palmy, 1-3 kusy detí vo veku 1 mesiac a vyššie, dvoch psov, rebrík, digestor, 50 kačíc, skriňu, 10 m vlnitého plechu, 1,5 m stĺpec kníh, garnížu…
PS: Majú tu spešl ponožky do žabiek, nosia ich všetci.
PS: Súdiac podľa pohľadov,  na moje biele vlasy nikto očividne nie je zvyknutý.
PS: Vietnamky do mesta radi nosia súpravičky, najlepšie pyžamové, je to milé.
PS: Na Slovensku by ste si mysleli, že keď prší, tak sa na scootri nedá ísť. Omyl, vynaliezaví Vietnamci navlečú špeciálne pršiplášte na motorky, existujú aj také s dvomi dierami pre spolujazdca a jedú.

Deň 5

Vyrážame na deltu rieky Mekong.  Až pri tejto plavbe, keď sme navštívili plávajúce trhy, biznisy domácich rodín, vyskúšali pálenku s hadom a škorpiónom a iné domáce dobroty a pozorovali ľudí z lode, sme sa stretli so skutočným životom a poviem vám, bol to silný zážitok. To, čo my na Slovensku považujeme za chajdu na spadnutie, je vo Vietname stredná trieda. Ľudia žijú v chalúpkach z vlneného plechu na drevených kôloch nad riekou alebo na lodiach. Od rána do večera tvrdo makajú, nepoznajú WC, práčku či šporák, nevedia, že hádzať odpadky do rieky je škodlivé. Priemerný plat je 120 eur mesačne. Vraj ale nie sú súťaživí, čo sa majetku týka a keď zarobia 4 doláre za deň, sú spokojní. Situácia sa podľa našej sprievodkyne ale začína meniť, ľudia sa vraj majú lepšie, ekonomika sa vyvíja a vláda sa snaží pomáhať a vzdelávať. Na konci dňa ešte navštívime lokálne trhy, kde neviem či mám skôr fotiť alebo utekať pred tými všetkými hýbajúcími sa živočíchmi.  Všetko je tak lacné, kupujeme ovocie na kilá a ideme na ubytko.

PS: My doma používame opaľovacie krémy, oni zasa majú bieliace.

Deň 6

Ráno ešte navštívime plávajúce trhy, kde vám na malých plťkách domáci predajú losy, navaria polievku či pripravia kávu. Navštívili sme výrobňu tradičných nudlí a ryžového papiera a ideme spať do Ho Chi Minhu. Ten úžas z domácej premávky ešte neopadol a tak si dávame kávu na terase s výhľadom na križovatku. Ešte popcorn, prosím! Po „kine“ sa náhodne ocitáme na party, pchajú nám do rúk víno a jedlo, ožratí Vietnamci veselo spievajú a fotia sa s nami 😀 Zisťujeme, že sme na slávnostnom otvorení nejakej boháčskej vinárne, ta šak pobudneme chvíľu 😀  Dnes sa bude dobre zaspávať!Ešte nás čaká jedno milé malé stretnutie s potkaníkom pri ubytku. Niektorí si aj cvrkli od strachu, iní sa zase poriadne pobavili. To ešte netušíme, že nás takýchto stretnutí čaká ešte dosť.

PS: Pred vstupom do niektorých obchodov sa vyzúva.
PS: WC môže vyzerať aj takto: prídeš na kraj svojho domu = loďka, navlečieš si okolo seba plastovú obruč (zakryješ sa, aby ťa ľudia z lodí nevideli), čupneš si a pustíš to do Mekongu…áno, aj takýto je život vo Vietname, ešte stále ťa trápi, čo si zajtra oblečieš?

Deň 7

Dnes je prvý bod programu Cu Chi tunels-  partizánska oblasť, v ktorej Vietnamci vo vojne proti Američanom vybudovali viac ako 250 km podzemných tunelov a pastí, v ktorých sa skrývalo a bojovalo. Pri prehliadke oblasti mi behá mráz po celom tele, vojna je hnus hnus hnus. 150 m tunelov sme si mohli absolvovať na vlastnej koži. Ľudom s vysokým tlakom alebo srdcovými problémami sa neodporúča, každých 10 m je pre istotu východ…naaah to dám! Dívče ale bylo moc troufalé. V tunely o rozmeroch 60 x 80 cm ťa chytí klaustrofóbia tak za 2 sekundy, áno, aj pri mojej výške. Je tu neskutočné teplo, vlhko, tma, húsenice, chce sa mi plakať  a to sú tie tunely trochu prispôsobené turistom. Zdrháme odtiaľ asi po 40 m a ďakujeme vesmíru, že sme prežili. A to tam Vietnamci boli niekedy vkuse aj 36 dní. Poobede nás zase čaká Saigon, tento krát jeho krajšia, menej smradľavá časť a zrazu akoby sme ani neboli v tom istom meste. Vyleštené výklady, moderné budovy, a žiadne potkany. Saigon je mesto kontrastov.

PS: Na raňajky jedia nudle/nudlovú polievku. To ich stále baví jesť to isté celý deň každý deň? Ja už chcem moju ovsenú kašu!

Deň 8

V noci sa presúvame do prímorského mestečka Mui Ne. Šofér autobusu asi trochu šliapol na plyn a tak sa tu ocitáme o niečo skôr ako sme plánovali, konkrétne 03:20 ráno. Vystupujeme uprostred ničoho a tu zrazu tetky predavačky, čo hrajú karty na ceste, really? Nechcete niekedy aj spať people? Asi stále dúfali, že príde nejaký zákazník. S malou dušičkou ideme do našich bungalovov, ubytovanie máme totiž až od ďalšieho dňa. Halo halo, je tu niekto? Fail, dnes spíme pod hviezdami. Srandujem, po pol hodine našťastie zabrechal pes, zobudil domáceho a ten nás ubytoval. Ráno sa zobúdzame a nechápeme to, čo vidíme: bývame v raji na zemi, v nádhernej palmovej záhrade s vôňou lotosov, zdôrazňujem, za 7 dolárov na noc. Pláž je  nádherná a to ticho, nikdy som si nevážila ticho viac ako teraz!

PS: Tankujeme na benzínke a.k.a tetuška nám pred svojím malým obchodíkom napumpuje z hrdzavého plechového sudu, ktorý si tam na slnku celý deň len tak je. Hlavne nech nikto neškrtne zápalkou.

Deň 9

Včera sme sa konečne poriadne vyspali, takže samozrejme dnes zase budíček o 4 ráno. Ideme na duny pozorovať východ slnka. Duny- rozumej trošku väčšie pieskovisko. Toto nám nevyšlo 😀 Ak sem niekedy niekto pôjdete, s pokojom na srdci môžete túto atrakciu  vynechať. O 6 ráno to tu už žije, deti nám núkajú kusy linolea, na ktorom sa máme šmýkať po piesku. Detičky, čo tu robíte? Vy máte byť ešte v posteli, nie predávať. Detská práca je tu na každom kroku. Ďalšia zastávka sú rybie trhy, ale len pre silné žalúdky. Za tých 10 minút, čo sme tam boli ma z toho smradu stihlo asi 15 krát napnúť. Morské príšery sa tu hemžia kam sa pozriete, Vietnamci v klobúkoch ich na zemi triedia pomocou plážových žabiek, 5 m od nich smeti a vedľa mi tetka núka čerstvý trstinový džús – nie ďakujem, teraz asi nie. Silne zapáchajúci zážitok aspoň zachránil tie duny. Posledná zastávka sú nejaké červené skaly, ku ktorým je treba brodiť sa riekou. Ok celkom pekné, ale väčšia zábava sú Japonskí turisti, ktorí snáď prvý krát videli bielych ľudí 😀 Ich sprievodca nás totálne uviedol ako bod programu: „a teraz sa odfotíme s bielymi“, tak sme ochotne zapózovali 😀

PS: Na scootri sa prevážajú aj kvádre ľadu len tak holé, v ničom. Potom sa položia na zem, pre očistenie ich pre istotu oblíže pouličný  pes a vám ho pravdepodobne neskôr dajú do drinku #nomoreicedcoffee.

Deň 10

Ráno ešte pláž a poobede cesta autobusom do Nha Trangu známemu vďaka krásnym plážam. Tak sme si povedali, že tento krát si to užijeme a ideme do rezortu. Luxusné ubytovanie spoznáte podľa pikolíka, ktorý baterkou kontroluje, či ste niečo nezabudli v taxíku, kúpeľne väčšej ako vaša izba doma a záchodov, do ktorých konečne môžete spláchnuť aj toaletný papier! I think I´m gonna like it here!

Deň 11

Pláže sú tu naozaj prenádherné, z mora, ktorého teplota nemôže byť viac „akurátna“ v pozadí vystupujú hory, čo vytvára úžasnú scenériu. Dnes nič nerobíme, iba žerieme, spíme a kúpeme sa! Treba si dopriať aj trochu oddychu.

To be continued…


Day 1,2 

Cambodia welcomes us except of a slap from the humidity with a beautiful airport, intrusive Cambodians and pushy taxi driver. We need to take shoes off infront of the entrance to the hostel. We get ourselves together and go walk around the city of Siem Reap. Lighted touristic streets full of local food from fresh juices made of fruit I’ve never heard about to bugs, worms and other yummi stuff, stray dogs and people sleeping on the main street behind a pink mosquito nets just a meter from the road. It’s starting off pretty interesting, but that was enough for today 😀

PS: I finally fit in with my height!

Day 3

5:30 we are leaving to Angkor (eith world wander – huge group of temples built for gods 1000 years ago) to get there for the sunrise. Or rather, we wanted to leave. The pushy driver from yesterday, which was persuing us so hard to book him for another day somehow didn’t make it. I guess he got a better offer 😀 But there is no problem with the transportation, tuk-tuks are ready for you any time. Eventhough sunrise is not happening because of the clouds, the view is so worth it, the temples are glorious. Each one of them is different, but all of them are majestic, each centimeter is decorated, pure perfection. We are comming back to the city exhauted, eat noodles for one dollar from the lady on the street, who throws everything on the pan with hands, I am also honored to meet roach for the first time, it ran over my feet and we are heading to Vietnam.

PS: We are totally exhausted because of the hot weather and the humidity, but the Vietnamese are slaying it with long sleeve shirt, jacket, scarf and gloves- women hide from the sun, because men like girls with lighter skin.
PS: We observe long nails on guys, I’m probably going to throw up 😀
PS: Don’t ever look at a product you don’t want to buy. There is a risk you are not getting out of there, they are going to eat you!
PS: Everything is cheap, fake and smelly.

Day 4

After a ride in a sleeping bus with wifi (wtf, I haven’t even hoped for wifi here) in front of which we again needed to take our shoes off, and after a border „control“ (we had to get out of the bus and go through a scanner that a tightly sleeping officer did not look at, as well as the visa controller) we are arriving to Ho Chi Ming. If you feel like committing a suicide or at least breaking a leg, this is the right place. It really requires a huge dose of courage to cross the road. The transport works generally like this: whoever honks the first goes, it doesn’t matter if there are red light, if it’s the opposite direction or across the rest of 754315 scooters, preferably everything combined 😀 This 8 million city never sleeps, it’s overcrowded, noisy, “overkitchy” and mind-blowing at the same time. Everything happens on the street, everyone sells everything, even right next to the scooters on the main road, who buys all of that? Just to watch the organized chaos on street is an experience. Btw, they have Yeezys here for 30 USD, I’m thinking about starting a business, if you want some let me know 😀 You will find everything from Chanel to Celine, they even have an expression for it: “same same, but different”.

PS: We made a list of things that Vietnamese are able to carry on scooters: palm trees, 1-3 children in age of 1 month and more, two dogs, ladder, 50 ducks, cupboard, 10 m of corrucated iron, 1.5 m tall pile of books and pelmet…
PS: They have special socks for flip-flops, everyone wears them. S
PS: According to their facial expression, they are not used to my white hair. S
PS: Vietnamese women wear clothing sets, pajama set is their favorite, it’s cute.
PS: You would think that when it rains, it’s not possible to drive a scooter in Slovakia. Wrong. They have special raincoats for scooters, they also have two holes for two people on them.

Day 5

We are leaving for Mekong river. Just now on the boat, after visiting businesses of local families, trying alcohol with snake and scorpion in it and watching people from the boat, we saw the real life and I can tell you, that it’s quite an experience. What we consider as a cottage to crash in Slovakia is the middle class in Vietnam. People just live under iron shed above the water or on the boats. They work hard the whole day and don’t know what toilet, washing machine or stove is, they don’t know that throwing trash into the river is harmful. But they are not competitive regarding property and are happy when they earn 4 USD per day.  According to our tour guide, the conditions are getting better, the economy is growing and the government tries to help and educate the citizens. At the end of the daz, we visit local market, where I’m not sure if to take pictures or run away from all the moving animals. Everything is so cheap, we buy kilos of fruit and go back to our accommodation.

PS: Back home we use tanning creams, on the other hand, they use bleaching ones.

Day 6

In the morning we visit a sailing market, where they sell bingo, cook soup or prepare a coffee, the next stop is noodle and rice paper manufactory and then we return back to Ho Chi Ming City. The excitement from the transport still didn’t go away, so we just go for a coffee and watch the crossing. Can I get popcorn please? After the “cinema” we are ending up at a party, where drunk Vietnamese force us to drink at eat and take pictures with them. We are finding out that it’s a grand opening of a luxurious winery, so why not to hang around for a bit 😀 After that there is one nice meeting with a rat waiting for us in front of our hostel. Some almost pied in their pants, some had a good laugh. Then we had no idea, that were going to have these kind of meetings quite a lot.

PS: They also take their shoes off in front of some shops.
PS: How a restroom can look like: you come to the edge of your home = boat, put a plastin hoop around you so that no one from other boats can see you, and you just do your thing into the Mekong river…yes, that’s also what life can be like, do you still worry about what you’re going to wear tomorrow?

Day 7

The first stop for today is Cu Chi tunnels- partisan area, in which Vietnamese in the war with Americans built more than 250km of tunnels, where they were hiding and fighting. I get goosebumps all over my body when I hear all the stories, the war is such a terrible thing. We can also try to go through 150m of tunnels. People with high blood pressure and heart problems should not go, there is an exit every 10 m. Naah, I’m gonna make it. Well, in a tunnel of 60 x 80 cm, you get claustrophobic in like 2 seconds, yes also with my height, There is unbelievable heatm humidity, warms, I just want to cry even the tunnels are adjusted for tourists. We are escaping after 40m and thanking the universe we survived. And the Vietnamese sometimes stayed there for 36 days straight. We are spending the afternoon in Ho Chi Minh, this time much nicer, less smelly part and all of a sudden it feels like we’re not even in the same city. Shiny window shops, modern buildings and no rats. Ho Chi Minh is a city of contrasts.

PS: They eat noodles/noodle soup for breakfast as well. And they are still not tired of it? I’m craving my oatmeal already!

Day 8

We are moving on to seaside village Mui Ne. The bus driver probably got the speed game on and so we are arriving some time before we planned to, to be exact, 3:20 AM. We get off the bus in the middle of nothing and all of a sudden there are shop assistants playing cards on the street, really? Don’t you ever want to sleep? With a little hope we’re going to our bungalows, we were supposed to sleep there the next night. Hello, is there someone? Ok, we are probably sleeping on the benches here. Kidding, after half an hour we got a dog barking which woke the owner up and so he gave us beds. In the morning we wake up and don’t believe what we see: we are in heaven on earth, in a beautiful paltree garden with a smell of lotus flower, and that’s  just 7 USD per night! The beach is marvelous and the silence, I’ve never appreciated the silnce more than now!

PS: We tank on a gas station a.k.a a lady gives us fuel in front of her little shop from rusty barrel, which stands on the sun all day just like that. Let’s hope no one scratches a match.

Day 9

Yesterday, we finally slept long enough, so of course we have to wake up at 4AM again. We are leaving for sand dunes. Dunes- understand a bit bigger sandpit, this didn’t work out 😀 If you ever come here, you can with skip this attraction with no doubts. At 6 AM it’s already very alive here, kids are offering us a piece of linoleum to slide down the dunes. What are you even doing here kids? You are supposed to sleep. The child labor is everywhere in this country. The next stop is a fish market. During these 15 minutes, I almost threw up like 15 times. The fish is moving everywhere you look, Vietnamese separate them on the ground with flip-flops next to a trash and the lady is offering me a fresh juice. No thank you, I’m going to pass this time. The last stop is some red mountin. Ok, it’s nice, but more fun are the Japanese tourists who look like they see white people for the first time. Their guide totally made us a part of their itinary “and now we are going to take pictures with white people”, so we stroke few poses with them 😀

PS: They even carry ice cubes on scooters, in nothing, just like that. Then they put them on the ground, some dog comes to lick it just to make sure it’s clean and then they probably put it in your drink #nomoreicedcoffee.

Day 10

In the morning a beach and then we leave to Nha Trang, known for beautiful beaches. This time, we decided to enjoy a nice resort. You recognize a nice hotel by a guy with flesh light who controls if you haven’t left anything in a taxi, bathroom that is bigger than your room at home and toilets, where you can finally flesh the toilet paper! I think I’m gonna like it here!

Day 11

Beaches are really wonderful, there are rocks growing out of the ocean with the perfect temperature, which creates an amazing view. We’re not doing anything today, just eating, sleeping and enjoying the ocean.

To be continued…

  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000

Please wait...

Subscribe to our newsletter

Want to be notified when our article is published? Enter your email address and name below to be the first to know.