by Sim

Vietnam 2/2


Deň 12,13

Ostávame v Nha Trangu, no treba vyskúšať zase niečo iné (my tie naše „bágle“ totiž veľmi radi vláčime na iné miesto každý deň) a tak sa z rezortu presúvame do mesta. Necháme sa na pláži masírovať vietnamskou „teroristkou“ (keby ste videli ako je zamaskovaná, tak by ste to hneď pochopili, ale tá masáž je mega) a na večeru dávame v pochybnej reštaurácii krokodíla (ťažko povedať, či to bol naozaj krokodíl alebo pes, ale nič nám neostáva, len veriť). Mestskú pláž nazývajú vďaka jej rozlohe a scenérii Vietnamské Rio a my súhlasíme, je to krása! Dva dni si chrochtíme, skúšame ďalšie jedlá, tento krát veľmi chutné a vyrážame do ďalšej destinácie.

PS: V elektroobchodoch je vytuctovaná hudba tak, že nemáte šancu počuť vlastné slovo, nie to si nebodaj nechať poradiť 😀 Pointa?

Deň 14

Prichádzame do Hoi An, čistého, útulného a po iných mestách pre mňa neskutočne vizuálne očisťujúceho mestečka, ktoré je zaradené medzi pamiatky UNESCO. Ako prvú navštívime hodvábnu dedinku, v ktorej sa dozvedáme všetko o výrobe hodvábu a poobede prechádzame krásnymi historickými uličkami plnými obchodíkov, reštaurácií a lampiónov. Majú tu dokonca fair trade a udržateľné  obchody, okrem toho, je toto mesto známe pre množstvo zručných krajčírov, takže prišiel rad na moje fashion chúťky a dávam si šiť hodvábne šaty. Milujem to tu!!!

PS: Typická Vietnamská káva má na dne pohára asi 2 cm kondenzovaného mlieka, nechápem ako môžu byť všetci tak chudí???

Deň 15, 16

Presúvame sa do Hue, bývalého cisárskeho mesta, dávame zase nudle (už mi lezú hore krkom, babka, chystaj sviečkovú alebo halušky, alebo aj obidvoje) a navštevujeme sídlo mníchov. Malí mnísi nás  ťahajú do svojho chrámu a ponúkajú nám jedlo. Ďalší deň máme na programe bývalé cisárske sídlo, zatrapošíme v ich tradičných oblekoch a ideme späť do mesta. Taxikári nejako podraželi, tetka nám chce predať pomelo za 3 doláre a namiesto nejedlej kačky a jej nasledovnej výmeny za kuracie dostávam žuvačku,  začína sa prejavovať monzún a lietadlo mešká dve hodiny. Aby ste si nemysleli, že to je vždy len ružové, tento deň sa sere všetko, čo sa dá.

PS: Ešteže máme toho Hamšíka, inak by tu Slovensko nikto nepoznal.

Deň 17

Z päty vyťahujeme poslednú odvahu, ktorá nám ostala. Ideme do Ta Van, zažiť pravý život na dedine s pravým domácim ubytovaním a s pravou plesňou na záchode. Pri vystupovaní z autobusu v Sape sa na nás lepia domáce tetuše v krojoch a zapichnutými hrebeňmi vo vlasoch pripravené zapredať svoju dušu, len aby nám predali nejaký výrobok. Nasledujú nás až do reštaurácie a vôbec im nerobí problém čakať na nás hodinu a pol, kým dojeme. V homestay nás víta milá vonkajšia recepcia a recepčný. Vraj prvý dojem je najdôležitejší, well…ten druhý, tretí a štvrtý je tak silný, že okamžite zabúdam na ten prvý. Kúpeľňa asi nikdy nevidela čistiaci prostriedok. Plesnivá polička, kameň na umývadle, blato pod nohami a nie veľmi príjemná vôňa z WC. Kuchyňa: naposledy sa maľovalo asi v 1970, dominuje tu pleseň, neumyteľné riady a o kuchynskej linke tu asi tiež nikdy nikto nepočul, na čo ju aj tak treba, keď sa dá krájať aj na zemi? Na stropy v izbách sa tiež neoplatí pozerať, jedine, ak by ste chceli schytať pavúka rovno do oka, ale inak je to tu príjemné 😀 Napriek prehliadke domu, z ktorej vyplývalo viacero existenčných obáv dávame rodinnú večeru a je to jedno z najlepších jedál, aké sme tu mali, špina/nešpina, variť teda fakt vedia!

PS: Pri nočnej návšteve WC som započula istý pohyb na chodbe, človek to určite nebol, podľa zvukovej stopy to tipujem na zviera o veľkosti 20 cm, šedá srsť, dlhý chvost a dva hryzáky.

Deň 18

Vyrážame na túru dolinou plnou ryžových polí. Sprevádza nás domorodá deva a spolu s ňou ďalšie tetušky v krojoch s košíkmi na chrbtoch. Hmm, čo tam asi majú? Strmé stúpanie nám dáva v tých horúčavách a vlhku poriadne zabrať, no tetušky elegantne zdolávajú každú prekážku v gumených šľapkách, z ktorých im trčí päta 3 cm. Zelená je najzelenejšia akú si viete predstaviť, navôkol ryžové polia a dych-vyrážajúce výhľady. Krojované babky nielenže s ľahkosťou zvládajú šmykľavú trať, no popritom mi držia ruku ako poistku a proti slnku dáždnik nad hlavou. Začínam rozmýšľať, čo tak asi budú za to chcieť, že by to mali niečo spoločné s tým košíkom? Po 3 hodinách nám oznamujú, že tu sa pre nich ich cesta končí a nesleduje neočakávaná otázka: „Chceš si odomňa niečo kúpiť?“ (v preklade: „snáď si nemyslíš, že som ti celú cestu pomáhala zadarmo.“).  No môžete si nič nekúpiť po tej krvopotnej ceste? Ďalej prechádzame okolitými dedinami a sledujeme vidiecky život. Ľudia tu naozaj drú, obrábajú vlastné polia, starajú sa o dobytok, nepotrebujú skoro žiadne peniaze, pretože žijú z toho čo si dopestujú. Viac k šťastiu nepotrebujú, sú radi, že sú obklopení prírodou a spokojní  s tým, čo majú. Keď vidím, akú chudobu trú títo ľudia a zmyslím si na to, čo sa deje u nás a všeobecne vo svete, tlačia sa mi slzy do očí.

PS: Namiesto chytania pokémonov ušmudlané deti venčia byvolov.

Deň 19

Dnes som nudná, presúvame sa do Hanoia. Ale dám aspoň nejaké to PS.

PS: Doplňujem zoznam vecí, ktoré sú Vietnamci schopní odviesť na scootri: dva obrovské matrace, ešte väčšiu plynovú bombu, prasa a maximálny počet osôb sa zvyšuje na č. 5.

PS: Nožík k jedlu nečakajte, ten nikdy nepoužívajú. S paličkami už narábam ako profík.

PS: Ešte som nespomínala zjednávanie, ceny sa dajú znížiť aj na tretinu. Naša stratégia- tváriť sa, že odchádzame, dosť zaberá.

PS: Autobusy majú väčšiu úroveň ako na Slovensku! Voda zadarmo, polohovateľné priestranné sedadlá, deka, vankúš k dispozícii, wifi… A najlepšie sú ležacie autobusy!

Deň 20

Vonku 38 stupňov – feels like 46 a 85 % vlhkosť-  feels like: výjdeš von z hotela a okamžite máš mokré všetko od obočia až po šnúrku na topánke. Mesto je rovnaké ako všetky ostatné, všade obchody, smrad, motorky plus nejaké tie zaujímavé pamiatky. Aj tak je najzaujímavejšie sledovať ten život. Na každej ulici sa predáva niečo iné, jedna ulica s topánkami, druhá zrkadlová, pivná, železiarska atd. Ako vyzerá také kaderníctvo?  Zavesíš zrkadlo na strom, dáš predeň stoličku a voilá, biznis na svete. A zubár? Rovno na ulici za sklom, aby sa vám všetci mohli pozerať až do žalúdku. Súkromie majú očividne na háku. Večer vyrážame do centra nočného života. Na hlavnej ulici je snáď toľko ľudí ako v celom New Yorku dokopy. Stolovanie majú rozložené po celej ceste, snaha policajtov vyprázdniť cesty sa síce cení (na pol minúty máte aj kadiaľ prejsť), no po ich odchode sa aj tak celé dianie opäť presunie späť 😀 Z jednej strany teta, čo na zemi klepe rybu, len na kartóne, ktorú krája s nožíkom, ktorý mala na zemi, po ktorej pred tým určite prešiel potkan a ktorú úplne v pohodičke od nej všetci kupujú, z druhej vás skoro zrazí motorka, z ďalšej na vás srká voda zo smradľavého suda a z ďalšej vás ťahá za nohu 4-ročné dievčatko, ktoré vám chce predať servítky.  Real life.

PS: Ak ti mama doma nadáva, že máš neporiadok v izbe, asi ešte nebol vo Vietname. Odpadky v pouličných reštauráciách si hádžu rovno pod nohy a pri nich všetci pokojne jedia. Tipujem, že doma to až také hrozné nemáš?

PS: Okrem propagandistických plagátov tu po komunizme nie je ani stopy. Toľko Rolce Royce a Jaguarov ste pokope ešte nevideli.

Deň 21

Ideme na plťky splavovať rieku, z ktorej vystupujú úžasné skaly. Vo Vietname nie je ani jeden deň, kedy by sa vám nezastavil mozog a ani dnes nie je výnimka. Týpek člnkár totiž pádluje nohami, v jednej ruke drží dáždnik, v druhej vejár a v ústach ciga, vážení, tak toto je definícia slova štýl. Už som sa zmienila o tom, že Vietnamci predávajú všade a všetko, že? Tak aby ste vedeli, ani jaskyňa nad vodou nie je výnimka. Večer sa vraciame späť do Hanoia a ideme na tradičné Vodné bábkové predstavenie. Aby ste mali predstavu, ako také niečo vyzerá, tak namiesto pódia je bazén, za kulisou sú skovaní „herci“ stojaci po pás vo vode, ktorých sprevádza živá hudba. Divným výkrikom a piesňam v ich reči absolútne nerozumiem, vo vode sa plieskajú do vody rôzne tvory od drakov po líšky a tak mi to príde trošku smiešne, ale zážitok dobrý 😀

PS: Na niektorých benzínkach sú WC bez dverí, a medzi nimi sú len nízke stienky, takže hneď ako prídete, vidíte všetko všetkým.

PS: Všetci sprievodci milujú spievať pre turistov. Vlastne, všetci Vietnamci milujú spievať.

Deň 22, 23

Dnes to vyzerá na riadny monzún, a to keď ideme na dvojdňovú plavbu na Halong Bay, čo jeden z najkrajších prírodných úkazov vo Vietname, niečo podobné ako včera, ale v mori. Počasie sa našťastie upokojilo a tak môžeme vyraziť. Na programe kajakovanie sa a skákanie z lode uprostred raja na zemi, nesťažujem si. A hádajte, aký je večer program? Áno, správne, karaoke 😀 Spievajú aj čašníci a kuchári, síce falošne, ale to ako ich to baví, baví aj mňa. Nebaví ma ale to, že uprostred najhoršieho sna ma v noci zobudia hromy-blesky a poplašný alarm. Ako prvá vystrelím za stotinu sekundy na chodbu, ujo tvrdí, že je všetko ok (podľa jeho výrazu sa mi to ale moc nepozdáva), že máme ísť späť do kajuty. Snažím sa veriť mu a zaspať, ale v hlave mi behajú len zábery z Titanicu a rozmýšľam nad tým, kde nám hovorili, že máme to kladivko na rozbitie okna. Odteraz už dávam pozor na bezpečnostné pokyny! Sranda ale už naozaj končí, keď sa alarm spustí aj druhý krát. Všetci nás posielajú do izby, nikto nám nechce povedať čo sa deje. Prežili sme najhoršiu noc v našom živote. Ráno sa všetci tvária, že nič, nikto sa nevyjadruje a všetci sa boja pýtať. Celý doobedný program vôbec nevnímam, už chcem byť na pevnine. Nevadí, aspoň mám čo rozprávať vnúčencom.

Deň 24

Sme spať v Hanoi celí nažhavení na Ho Chi Minha, na ktorého sa ideme pozrieť do mauzolea. Toto je asi jediné miesto, kde naozaj cítiť komunizmus – v rade deti s pionierskymi šatkami a v pozadí propagandistické pesničky. S kraťasmi som to moc nevychytala, tie sú tu zakázané, majú to ale pekne vymyslené, hneď pred vchodom je obchod, kam ma poslali kúpiť si šatku. Pri kontrole nám zhabú všetko od foťáku až po vodu, nevadí, šak v tých 40 stupňov sa to bez nej dá v pohode prežiť. Toľko orácií okolo Ho Chi Minha, potom prídete do vnútra a vidíte ho na 20 sekund. Nevadí, ale videli sme! Pozrieme si jeho sídlo, zapózujeme si s natešenými Japonskými dievčatkami, ktoré kvôli fotke za nami utekali neviem odkiaľ, navštívime starú univerzitu a nakupujeme posledné suveníry.

PS: V pouličných reštauráciach normálne stoličky a stoly neuvidíte, používajú tu tie červené plastové pre deti, sú ich plné ulice.

Deň 25: čas sa rozlúčiť, Vietnam, bol si skvelý, ale už sa neviem dočkať civilizácie. A sviečkovej.

Tip na záver: Vietnam je neskutočná krajina, v ktorej je každý deň jedno veľké dobrodružstvo. Ak niekedy plánujete prísť, určite neoľutujete, nechoďte sem ale za vylihovaním na pláži, Vietnam vám toho ponúka oveľa oveľa viac. Ničoho sa nebojte, je tu úplne bezpečne, všetci sú veľmi milí a nápomocní. Na cestovku sa vykašlite, za čas, ktorí sme tu strávili dvojnásobne dlhšie ako nejaká cestovka, sme toho stihli omnoho viac a zaplatili polovičnú cenu. A keď ste neplánovali ísť, možno sa oplatí dva roky vynechať Chorvátsko, vyšpekuľovať letenku, a zážitok na celý život zaručený. A keby niečo, obráťte sa na mňa 🙂

Day 12,13

We are staying in Nha Trang, but it’s time to move on to something else (cuz we totallz love to carry our baggage all the time with us), so from the resort, we are going to the city. We are getting a massage on the beach and a crocodile for dinner (difficult to say, if it was a crocodile for real or a dog, but we are left with nothing else but believing the staff). The public beach is also called Vietnamese Rio and we agree, it’s beautiful! We chill for two days, try new food, this time, very delicious and heading to the next destination.

PS: In shops with electronics, the music is so loud, there is no chance you can hear your own voice, not even a possibility that you can ask for an advice. And the point of this? 😀

Day 14

We arrive to Hoi An, clean, cozy and visually refreshing town, that is recognised by UNESCO. We visit a silk factory, where we learn everything about silk production and then we walk through the historic streets full of shops, restaurants and lanterns. There are even fair trade and sustainable shops and except that, the town is known for the skilled taylors, so it’s time for some fashion, and I’m getting a custom silk dress made. I love it here!

PS: Typical Vietnamese coffee contains 2 cm of condensed milk, how come they are all so skiny?

Day 15, 16

We are moving to Hue, which used to be an imperial city, getting noodles for lunch again (I am already fed up with it) and visiting monks, that invite us to their temple and to have dinner with them. The next day, we visit the imperial city, have a bit of an imberessing moment in their traditional costume and come back to the city center. The taxi driver is asks for too much moneyu, they want 3 USD for pomelo, when asking for something else instead of the non-edible duck I get even more non-edible chicken, the monsun is starting to work it and our flight is delayed. Just so you know, not all the days are so great 😀

Day 17

We are going to Ta Van to experience the real village life with real home stay and real mold in the bathroom. When getting out of of the bus in Sapa, the local women in folk costumes are ready to sell their soul to sell us their products. They follow us to the restaurant and they have no problem with waiting for us 1,5 hour untill we finish eating. In our homestay, we are welcomed in a nice reception by a very nice receptionist. Supposedly, the first impression is the most important, well… the second, third and fourth one are so strong, that I totally forget about the first one. The bathroom has never been touched by a deretgent. Moldy shelf, mod on the floo and not very pleasant smell coming out of the toilet. The kitchen: the last time they painted a wall was probably in 1970, there are mold and unwashable dishes dominating. I’m not even talking about the kitchen unit, there is no such thing. Why bother, if you can cut food on the ground? Despite of the home tour, which is let to major existential fear, we have family dinner. And I must say, it’s surprisingly the most delicious meal we’ve had in Vietnam!

PS: While going to the toilet at night I suddenly hear some kind of movement in the hallway, it’s not human for sure, according to the sound I would say it’s an animal of a 20 cm size, gray fur, long tail and two incisors.

Day 18

We are doing a tour around the rice field valley. We have a local guide with us and there are few other women in tradicional costumes with baskets on their backs following as well. Ehm, what do they have in these baskets? The steep hill is exhausing us straight away, but these women effortlessly overcome every obstacle in rubber sandals from which their heels stick out like 3 cm. The green was never greener before, the rice fields around us and breathtaking views. The local ladyies not only master the climbing, they also helo me by holding my hand and umbrella above my head. I’m starting to think: what are they going to ask for in return? Does it have anything to do with these baskets? 3 hours later, they tell that’s the finish point for them and ask us the question (I so did not see comming :D) „Want buy something from me?“ And how can you not after such a tough climb? We go on without them and watch the real life here. People are very poor, they take care of their fields and cattle, they don’t really need any money, because they grow everything themselves. They don’t really need much to be happy, they feel lucky they are surrounded by the beautiful nature and satisfied with what they have. When I see the powerty and think of all the things that happen back home and in the world generally, I have tears in my eyes.

PS: Instead of catching pokemons, grubby children walk the buffaloes.

Day 19

Today is boring, we are taking a bus to Hanoi. But at least, I will write you some PS‘s.

PS: I’m comleting the list of things that Vietnamese are able to carry on their scooters: two huge mattresses, even bigger gas bomb, a pig and the highest number of people on scooter increases to 5.

PS: Don’t expect knife when eating. They don’t use at all. I’m already a pro using chop sticks.

PS: You can bargain the prices down to a third. Our strategy to act like we are leaving pays off.

PS: Buses are of a better quality than in Slovakia. Water included, positionable spacious seats, blanket, pillow available, wifi…

Day 20

Weather: 38 degrees – feels like 46 and 85% humidity –  feels like: you get out of the hotel and immadiately everything from you eyebrow to shoe laces is wet. Hanoi is the same as the rest of the cities, there are shops, smell, scooters plus some interesting monuments. The most interesting thing is watching the life anyway. How does a hairdresser’s look like? You hang a mirror on a tree, put a chair infront of it, and voilá, business set up. In the evening we are going to the center of the night life. There are so many people on the main street like in New York all together. Dining is spread  on the roads, the effort of police officers to move to the pavements is appreciated (you could walk through for half a minute), but after them leaving the situation gets the same as before. From  one side, a woman that prepares a fish on the ground, just on a cardboard with a knife that was on the ground, where surely ran a rat before, from the other side a scooter almost runs over you, from another one there is a 4 year old girl grabbing your leg to sell you tissues. Real life.

PS: If your mom yells at you beacuse of the mess in your room, she probably hasn’t been in Vietnam. In restaurants on the streets, they throw trash underneath their seats and everyone eats there with no problem. I guess it’s not that bad with you?

PS: Except of the propaganda there is no sign of comunism. You haven’t seen so many Rolls-Royce and Jaguars at one place.

Day 21

We are going to sail on a river, from which there are amazing rocks raising. The guy uses legs to sail, in one hand, he holds and umbrella, in the other one a hand fan, and smokes a cigarete in a meantime. That is a definiton of style. Have I already mentioned they sell everything everywhere? A cave is not and exception. In the evening, we are coming back to Hanoi and going to traditional water puppet theatre.

PS: Some restrooms at gas stations are without door with just a short wall in between, so you see everything…

Day 22, 23

Monsun is showing off today, but we are going on a two day boat trip to Halong Bay, which is one of the most beautiful sides of Vietnam, similar to yesterday, just on the ground. Today’s program: kayaking and jumping off the boatd in the middle of heaven on earth, sounds good to me. And guess what the evening program is? Yes, you got it, karaoke. The waitresses sing, the cooks sing, not good, but I love how they are having fun with it 😀 I don’t love the emergency alarm that wakes me up in the middle of the worst dream. I fire off the first from the bed, but the staff sais it’s ok and sends me back to the room. It’s really no fun when the alarm goes off the second time and no one tell you what is going on. I try to trust the staff, but in my head I just see the Titanic scenes and I’m trying to remember where is the hammer to break the window with as was told in safety instructions. From now, I will really listen to them. We survived the scariest nigh of our lives. In the morning everyone acts, like nothing happened, no one explains anything and everyone is too afraid to ask. I don’t even care about the morning activities, I just want to be back on the ground. Well, at least I have stories to tell my grand children.

Day 24

We are back in Hanoi all pumped up to see Ho Chi Minh in mausoleum. This is the only place where you can observe communism – children with pioneer scarfs and propaganda songs. Me waring shorts didn’t work out, they are not allowed here. But they have a plan B for you – there is a shop right next to the mausoleum where they send you to buy a scarf. Such a strict controll, and when you come to Ho Chi Minh, you only see him for 20 seconds 😀 But we saw him, that’s the most important thing! We walk around his residence, visit old university, do last souvenir shopping and we are ready to go home tommorow.

PS: In restaurants on the streets you won’t see normal chairs and tables. They use these red plastic ones for kids. They are everywhere.

Day 25:

It’s time to say good buy. Vietnam, you were amazing, but I can’t wait for the civilisation. And Slovak food.

To give a tip at the end: Vietnam is an unbelievable country, in which every day is a big adventure. If you plan to come, you won’t regret, but don’t come for laying on the beach, because there is so much more Vietnam offers. And don’t worry, it;‘s completely safe, everyone is nice and helpful. And if you didn’t plan to visit, maybe it’s a good idea to think about it, find a convenient plane ticket and create memories of a lifetime. And if you need help, feel free to contact me 🙂

 

  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000

Processed with VSCO with m3 preset

  • SP-3000
  • SP-3000
  • SP-3000

Please wait...

Subscribe to our newsletter

Want to be notified when our article is published? Enter your email address and name below to be the first to know.